Betlehem
arab. بيت لحم Bajt Lahm hebr. בית לחם Bet lechem
"Dom chleba"
arab. بيت لحم Bajt Lahm hebr. בית לחם Bet lechem
"Dom chleba"
Bet lechem bola kedysi malá dedina pár kilometrov od Jeruzalema, na okraji Júdskej púšte. Mestečko, aj keď jedno z najmenších v Júdsku, bolo významné pre svoje spojenie s kráľom Dávidom a s proroctvom, že práve z Betlehema príde ten, ktorý zachráni svoj ľud. Narodením Ježiša Krista sa tak aj stalo...
Tento príbeh pekne opisuje evanjelista Lukáš (Lk 2, 1-20) a všetci ho poznáme, no dva momenty z neho sú základom toho, prečo má naše Spoločenstvo názov Bet lechem. Prvým momentom je, keď Mária a Jozef vchádzajú do Betlehema, no márne sa snažia nájsť miesto na ubytovanie. Chodia od dverí k dverám, ako ľudia bez domova, ktorí sa nemajú kde uchýliť na noc, nemajú kde prespať, „lebo pre nich nebolo miesta" . Nik ich neprijal do svojho príbytku, nedostali izbu v hostinci, tak im neostalo nič iné, len prenocovať na periférii Betlehema, v opustenej maštali... Tu Mária porodila svojho syna, „zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ". Pre tvrdosť ľudských sŕdc sa Boh narodil na takomto mieste. Nie sú to pôvabné jasličky z vianočných pohľadníc. Maštaľ je nepríjemné miesto., štyri drsné múry, tmavé, nečisté, plné zápachov od zvierat. Čistý je len válov, kde gazda dáva seno. Najšpinavšie miesto na zemi sa stáva miestom narodenia Spasiteľa. Koľko je okolo nás takýchto „betlehemských maštalí dneška", kde žijú v ťažkých podmienkach naši najbiednejší bratia a sestry, nechcení, znevažovaní, stratení, odsúvaní bokom!
Druhým momentom je, keď do maštale náhle vchádzajú pastieri, ktorí „v noci bdeli a strážili svoje stádo"... Prví, ktorí prišli privítať Ježiša, alebo inak povedané, prví, ktorých chce mať Ježiš pri sebe, sú tí najbiednejší, chudobní pastieri, na ktorých náboženskí vodcovia pozerali zhora, a ktorí žili často osamotení, ďaleko od spoločnosti. Týmto gestom Ježiš ukázal, že na núdznych mu mimoriadne záleží, že tým najbiednejším je najbližšie a vždy ich bude mať pri sebe a okolo seba, že sa s nimi dokonca stotožňuje, keď neskôr povie: „ Bol som hladný a dali ste mi jesť., bol som smädný a dali ste mi piť., bol som pocestný a pritúlili ste ma., bol som nahý a priodeli ste ma., bol som chorý a navštívili ste ma., bol som vo väzení a prišli ste ku mne... Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili" (Mt 25, 35-36.40).
Spoločenstvo Bet lechem, malé spoločenstvo, ktoré má atmosféru rodiny, vzájomného prijatia a sprevádzania, miesto modlitby, odpustenia, nádeje a nového začiatku, ktoré sa stáva pre ľudí bez domova domovom. Je to miesto, kde možno v núdznych vidieť tvár Ježiša. V ich situácii počuť Slovo, ktoré sa stalo telom a prebýva medzi nami. Stretnúť, prijať a nežne sa dotknúť v chudobných trpiaceho, opusteného Pána, „syna človeka, ktorý nemá kde hlavu skloniť“ (Mt 20,8).
Bet lechem, miesto, odkiaľ pramení život. V hebrejskom preklade doslovne znamená „Dom chleba", teda miesto, kde je k nájdeniu to najdôležitejšie pre život. Chlieb-dar od Boha a dar pre ľudí. „Chlieb života", chlieb, „ktorý dáva život“. Chlieb, ktorý vie nasýtiť telo i dušu., zahnať hlad a zároveň dať nový zmysel života...
Tento príbeh pekne opisuje evanjelista Lukáš (Lk 2, 1-20) a všetci ho poznáme, no dva momenty z neho sú základom toho, prečo má naše Spoločenstvo názov Bet lechem. Prvým momentom je, keď Mária a Jozef vchádzajú do Betlehema, no márne sa snažia nájsť miesto na ubytovanie. Chodia od dverí k dverám, ako ľudia bez domova, ktorí sa nemajú kde uchýliť na noc, nemajú kde prespať, „lebo pre nich nebolo miesta" . Nik ich neprijal do svojho príbytku, nedostali izbu v hostinci, tak im neostalo nič iné, len prenocovať na periférii Betlehema, v opustenej maštali... Tu Mária porodila svojho syna, „zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ". Pre tvrdosť ľudských sŕdc sa Boh narodil na takomto mieste. Nie sú to pôvabné jasličky z vianočných pohľadníc. Maštaľ je nepríjemné miesto., štyri drsné múry, tmavé, nečisté, plné zápachov od zvierat. Čistý je len válov, kde gazda dáva seno. Najšpinavšie miesto na zemi sa stáva miestom narodenia Spasiteľa. Koľko je okolo nás takýchto „betlehemských maštalí dneška", kde žijú v ťažkých podmienkach naši najbiednejší bratia a sestry, nechcení, znevažovaní, stratení, odsúvaní bokom!
Druhým momentom je, keď do maštale náhle vchádzajú pastieri, ktorí „v noci bdeli a strážili svoje stádo"... Prví, ktorí prišli privítať Ježiša, alebo inak povedané, prví, ktorých chce mať Ježiš pri sebe, sú tí najbiednejší, chudobní pastieri, na ktorých náboženskí vodcovia pozerali zhora, a ktorí žili často osamotení, ďaleko od spoločnosti. Týmto gestom Ježiš ukázal, že na núdznych mu mimoriadne záleží, že tým najbiednejším je najbližšie a vždy ich bude mať pri sebe a okolo seba, že sa s nimi dokonca stotožňuje, keď neskôr povie: „ Bol som hladný a dali ste mi jesť., bol som smädný a dali ste mi piť., bol som pocestný a pritúlili ste ma., bol som nahý a priodeli ste ma., bol som chorý a navštívili ste ma., bol som vo väzení a prišli ste ku mne... Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili" (Mt 25, 35-36.40).
Spoločenstvo Bet lechem, malé spoločenstvo, ktoré má atmosféru rodiny, vzájomného prijatia a sprevádzania, miesto modlitby, odpustenia, nádeje a nového začiatku, ktoré sa stáva pre ľudí bez domova domovom. Je to miesto, kde možno v núdznych vidieť tvár Ježiša. V ich situácii počuť Slovo, ktoré sa stalo telom a prebýva medzi nami. Stretnúť, prijať a nežne sa dotknúť v chudobných trpiaceho, opusteného Pána, „syna človeka, ktorý nemá kde hlavu skloniť“ (Mt 20,8).
Bet lechem, miesto, odkiaľ pramení život. V hebrejskom preklade doslovne znamená „Dom chleba", teda miesto, kde je k nájdeniu to najdôležitejšie pre život. Chlieb-dar od Boha a dar pre ľudí. „Chlieb života", chlieb, „ktorý dáva život“. Chlieb, ktorý vie nasýtiť telo i dušu., zahnať hlad a zároveň dať nový zmysel života...
Cieľom Spoločenstva Bet lechem je dať starobným alebo invalidným dôchodcom žijúcim na ulici možnosť dôstojného bývania, a tým, ktorí ešte chcú pracovať, ponúknuť dobré podmienky na to, aby si našli prácu a následne ubytovňu, a tak postupne ukončiť ich bezdomovectvo.
Mnoho ľudí sa ocitne na ulici z rôznych príčin. Vo veľkomeste je to často problém chudoby uprostred bohatstva a sociálneho blahobytu. Iní sú na ulici preto, lebo prišli o prácu a následne pre nedostatok financií o bývanie, ženy kvôli domácemu násiliu, sú medzi nimi mnohí mladí, ktorí opustili detské domovy a nenašli spôsob, ako sa začleniť do spoločnosti, alebo je dôvodom rôzna závislosť a v ostatnom čase tiež rozpad tradičného modelu rodiny a následné zlyhanie súdržnosti a solidarity. Preto sa medzi našimi núdznymi objavujú aj starí ľudia, ktorí začali byť niekomu na príťaž alebo majú nízke dôchodky (mnohí do 200€) a rodina nepomôže... Je to veľmi smutné a ťažko si vieme predstaviť, čo asi prežíva človek, ktorí takto stratí nielen domov, ale aj rodinu a najbližšie vzťahy. Ak má popri tom ešte aj zdravotné problémy, nevie si sám pomôcť. Takto sme spoznali aj vyše 70 ročnú pani Jozefku, ktorá dlhodobo bývala na ubytovni, no dostala porážku a po prepustení z nemocnice ju žiadna ubytovňa už nechcela prijať, aj keď mala financie na zaplatenie. Ak by sme ju neprijali aspoň dovtedy, kým sa neuvoľní miesto v niektorom zariadení, zostala by opustená na ulici...
Aj na ulici žijú ľudia, ktorí môžu a chcú ešte pracovať. Ak je človek vyspaný, ak sa cíti v bezpečí a má záruku bývania, nájsť si prácu a vytrvať v nej, je oveľa jednoduchšie. Takto si po ubytovaní v našom Spoločenstve našli prácu napr. pani Oľga alebo pani Veronika, ktorá sa tragédiou v rodine ocitla na ulici. Len dva dni bola bez domova a ďalšie dva dni u nás stačili na to, aby začala odznova... Čím dlhšie by zostala na ulici, len by sa prehlbovala jej sociálna izolácia, zhoršoval by sa jej zdravotný stav, možno by prišla o doklady, ako sa to často stáva a všetko ohľadom novej práce by bolo oveľa ťažšie a zložitejšie ...